Mercedes 190E 2.3-16
Opäť tu máme Mercedes. Dnes som si zámerne vybral model, ktorý tak často na internete na predaj neuvidíte – civilnú verziu modelu 190E. Tú si vzala pred niekoľkými rokmi do parády firma AUTOart. V súčasnosti ide už o „nedostatkový tovar“ s cenou oveľa vyššou, ako keď bol model bežne dostupný. Pozrime sa na to, prečo je tomu tak.
HODNOTENIE MODELU: 9.6/10 bodov
Mínusy:
- uhol otvárania prednej kapoty
- slabo spracovaná textúra sedadiel
- súčasná cena (ešte porastie)
Plusy:
+ celková kvalita spracovania
+ predná mriežka
+ skvele spracovaný interiér
+ veľmi reálne proporcie (radosť pozerať sa z každej strany)
+ zriedkavosť a hodnota modelu
O reálnom aute a modeli
Mercedes 190E (v mercedesáckej hatlanine známy ako W201) bol predstavený v roku 1982 a vyrábal sa do roku 1993. Po technickej stránke firma opäť použila viacero svojich patentov, aby toto kompaktné auto stálo na čele svojej triedy. Pretechnizované „Éčko“ preto dostalo do výbavy nielen ABS, ale aj airbagy a anti-dive prednú nápravu. Tá stabilizovala predok tak, aby sa auto pri brzdení nenakláňalo smerom dopredu.
Ako je už u Mercedesu zvykom, auto dostalo širokú paletu motorov. Od jednaosmičky cez nezničiteľný 2.0 diesel až po ultrarýchlu 2.6-tku. Špecialitou boli rýchle, tzv. 16-ventilové verzie.
Aj náš model má motor 2.3 litra so šestnástimi ventilmi. Prepracovala ho anglická firma Cosworth tak, aby bol použiteľný na rally. Výkon 185 koní, zrýchlenie z nuly na stovku pod 8 sekúnd a maximálka 230 km/h boli presne to, čo 80. roky vyžadovali.
Na počesť otvorenia kratšieho okruhu Nurburgring v roku 1984 sa uskutočnili symbolické preteky jazdcov F1 práve v týchto „éčkach“ (prvý skončil Senna, druhý Lauda). V roku 1988 ho nahradil väčší, 2.5 – litrový motor s výkonom nad 200 koní. Auto bolo vybavené 5-stupňovou prevodovkou značky Getrag (jednotka sa radila systémom „doľava a dole od neutrálu“, z čoho mali vodiči občas riadnu migrénu).
Naše „éčko“ od AUTOartu predstavuje už spomínanú verziu s motorom 2.3 litra. Ide o edíciu Millenium. K počtu vyrobených kusov som sa však nedostal.
Je však isté, že civilná verzia tohto Mercedesu je veľmi zriedkavá – na internete nájdete na predaj iné verzie 190E od AUTOartu. Od štandardnej verzie s motorom 2.0, cez Nurburgring verziu až po 2.5-16 Cosworth či brutálnu 190E Evo2. Naše „éčko“ sa už stalo raritou a cenovo sa pohybuje aj okolo 200€ (ostatné verzie zoženiete s krabicou aj za 120€). Ak sa Vám ho preto podarí zohnať, máte investičný model ako vyšitý. Od iného výrobcu „osemnástok“ tento model nie je dostupný.
Balenie. Model je štandardne dodávaný s bielou papierovou krabicou a polystyrénovým podstavcom. Nie je to práve nákladné balenie. Kto sa stretol s modelmi od AUTOartu, vie o čom píšem.
Polystyrén poskytuje modelu dostatočnú ochranu, no mohlo by to byť aj lepšie. Model totiž po zatrasení krabicou mierne „tancuje“ spredu dozadu. Našťastie nie až tak, aby sa poškodil. Balenie netrpí ani problémom, kedy sa polystyrén nalepí na podvozok a poškodí lak auta (stalo sa mi to pri inom modeli a nie je to príjemné). Pozor však treba dávať na znak na prednej kapote – je krehký a bola by škoda odlomiť ho pri prvom odbalení modelu, čo sa môže pri manipulácii ľahko stať. Súčasťou balenia je aj manuál na otvorenie zadného kufra. Viac toho pri modeli nenájdete.
Prvý dojem. Po odkrytí vrchného polystyrénu a odňatí ochranného papiera vidím model v plnej kráse. Vyberám ho z obalu. Opäť ide o ťažší model (má dve kilá). Kvalita spracovania je skvelá, model nevŕzga na žiadnom mieste a dvere ani kapoty sa pri preklápaní samovoľne neotvárajú. Postavím model na dlážku. Auto má krásny reálny „stance“ z každého uhla. Celkové proporcie vyzerajú byť v poriadku. Kolesá nemajú žiadnu nadbytočnú vôľu ani „problémy s geometriou“.
Svetlá výška modelu je primeraná originálu, čo ma teší.
Ako model vyzerá zvonku
Exteriér. Lakovanie modelu je skvelé. Píšem to narovinu, nakoľko žiadnu nedokonalosť laku som nenašiel. Tzv. „Rauchsilber metallic“ – odtieň striebornej poskytuje metalický efekt a je pekný z každého uhla (model existuje aj v čiernej metalíze). Otvárateľné časti karosérie sedia na mieste a neodstávajú. Čierne lišty na nárazníkoch a podbehy sú vlastne nalakovaný kov – ale bez problémov, pekne ohraničené.
Predná mriežka je veľmi solídne spracovaná. Chróm je bez nedokonalostí. Cez mriežku chladiča vidím do motorového priestoru. Výborne. Znak Mercedesu je osadený dobre. Mohol by však byť lesklý miesto matného vyhotovenia.
Detail predných, ako aj zadných svetiel je veľmi dobrý – môžeme vidieť aj reflexnú časť svetla a „žiarovky“. Kryty svetiel sú vytvarované perfektne. Niektoré „éčka“ boli vybavené aj typickými stieračmi na predných svetlách. Táto verzia ich nemá. AUTOart ich však použil napríklad na verzii Nurburgring 1984.
Výduchy na D-stĺpiku sú ďalším pekným detailom, ktorý AUTOart zvládol. Otvory vytvárajú dojem hĺbky.
Ďalšie detaily sú na kufri. Nápisy sú vyrobené z hliníkovej fólie miesto leptanej ocele, no napriek tomu sedia perfektne. Znak na zadnom kufri by mohol byť podľa mňa viac vsadený, trošku odstáva. Gombík na otváranie kufra je naopak skvelá práca.
Kolesá. Model má Mercedesom hojne používané hliníkové 15-palcové disky z 80. rokov. Pravdupovediac, pôsobia na mňa priveľmi „plastovo“. Pri pohľade na reálne auto však musím uznať, že ide o veľmi dobrú repliku originálu. K brzdovým kotúčom sa dostanem až po otočení modelu na podvozok. Sú plastové, rovnako ako aj strmene. Mierne sklamanie, hoci túto časť modelu za normálnych okolností nevidno.
Podvozok. Môžem konštatovať, že aj tu sa je na čo pozrieť. Na podvozku máme priestor na rezervu, diferenciál, zadné hydraulické pruženie. Všetko nalakované do matnej čiernej, ako pri originále. Plusom je aj to, že podvozok je celý z kovu.
Pri pohľade na prednú časť podvozku sa nám črtá pohľad na olejovú vaňu a prevodovku. Model má aj antitepelný štít a nad ním sa ťahá výfukové potrubie.
Koncovky výfukov sú „chrómové“ s dostatočnou hĺbkou. Za zhotovenie prednej a zadnej nápravy pridávam AUTOartu body na konto – lichobežníkové ramená sú pekne spracované.
Motor. Famózna časť tohto auta :). Máme tu nemecko-britský Cosworth o objeme 2.3-litra. Detailov je ozaj dosť. Motorový priestor je reálne nastriekaný do farby auta. Celá kapota drží na pántoch, veľmi podobných tým skutočným. Škoda len, že sa kapota nedá otvoriť do 45-stupňového uhla, ako je tomu v skutočnosti. Chýba aj hydraulická podpera kapoty. Tepelná fólia na kapote nechýba, čo je fajn.
V motore sa nachádza bohaté káblovanie. To vedie aj k batérii na ľavej strane motorovej časti. Pekným detailom je aj priehľadná poistková skrinka na vodičovej strane. Dobre spracovaný je aj chladič a kryt hlavy valcov s nápisom „2.3-16“. Za motor sa tento medveď hanbiť nemusí, dostáva 9 bodov z 10.
Interiér. Prémiový model musí mať prémiový interiér. Je tu viacero vecí, ktoré ma upútali.
Prvou je stredová „drevená“ konzola, ktorá veľmi dobre simuluje leštenú dyhu.
Zaujímavý je aj panel otáčkomera a rýchlomera. V jednu chvíľu to dokonca vyzeralo, že tam sú aj reálne ručičky – ide však len o podarený očný klam, čo však nie je žiadnou chybou, práve naopak. Ďalší plus dostávajú presne vytvarované spínače svetiel, výduchy ventilácie a konzola s rádiom.
Táto časť auta je fakt skvelá. Lesklé vnútorné kľučky dverí pridávajú modelu ďalšie body. Čo mi však trochu prekáža, sú predné sedadlá – ich stredová časť nie je perforovaná, ale dierky sú len vytlačené vo forme textúry, čo žiaľ dosť vidno. S týmto detailom sa mohol AUTOart pohrať trochu viac.
Ostatné detaily sú viac-menej typické pre modely tejto kategórie – koberčeky v interiéri aj čalúnenie kufra je štandardom. Kufor obsahuje aj typické výstražné znamenie v tvare trojuholníka – ďalší milý detail.
Záver
- Dôvod, prečo som sa rozhodol napísať recenziu na tento model je ten, že 190E od AUTOartu nie je až tak bežný model.
- Model celkovo hodnotím na 9.6 z 10 bodov. Ide podľa mňa o jeden z najlepších modelov AUTOartu z ich staršej tvorby. „Éčko“ je takmer dokonalé, no má svoje muchy. Úspora nákladov sa prejavila hlavne na sedadlách. Napriek tomu ide o veľmi hodnotný model, za ktorý sa fima AUTOart (ani zberateľ) nemusí v žiadnom prípade hanbiť. Mercedes má dokonca investičnú hodnotu, pokiaľ je v skvelom stave aj s krabicou. AUTOart totiž zatiaľ neplánuje ďalšiu reedíciu modelu. Kúpu modelu preto odporúčam hlavne náročnejším zberateľom.
Tak, to by bolo na dnes všetko. Od skúsených zberateľov samozrejme uvítam akékoľvek pripomienky alebo dodatky k mojej recenzii.
Ak máte akékoľvek otázky či postrehy ohľadom modelu alebo chcete viac foto, budem rád, keď mi to napíšete dolu do komentárov. Ak sa vám táto recenzia páčila, zdieľajte ju prostredníctvom Facebooku. Ďakujem a zatiaľ sa majte :)